Neviem čo tým chcelo byť povedané...+

Milí kolegovia,
Chcel som vám poslať otvorený list po tom hanebnom zápase v Košiciach. Som sklamaný a nahnevaný, že takéto hry sa dajú hrať v akejkoľvek lige, najmä v ligách, ktoré predstavujú profesionálov a ktoré sa počítajú v kalendári Ehf. Od začiatku sa vedelo, kto vyhrá, rozhodcovia boli katastrofální, delegát tiež. Takéto veci sa v hádzanej stávajú a som na to zvyknutý. Problém bol v tom, že sme neboli okradnutí na prekročení čiary, pasívnom útoku, krokoch, ale na základe kritéria faulu. V 20. minúte sme mali 4 zadných hráčov, ktorí dostali päsťou do hlavy, žalúdka a nebolo to potrestané. Tím, ktorý proti nám prehral dva zápasy, bol kvôli tomu od prvej minúty nahnevaný a rozhodol sa hrať týmto spôsobom. Rozhodcovia boli voči tomu všetkému slepí a ak sa na niečo spýtame delegáta, dostali sme odpoveď, že budem vylúčený z hry. V polčase som požiadal delegáta, aby sa aspoň pozrel na tieto fauly, keďže v druhom polčase nebudem mať žiadnych hráčov. Moju vetu si vtedy vypočul domáci tréner, s ktorým som okrem "dobrý zápas" a "gratulácia" neprehovoril ani slovo. Potom prišiel a pred delegátom povedal: "Čo vy kurvy chcete, vy sedlaci, každý zápas len plačete, mali by ste sa vrátiť do svojej dediny, takéto tímy by nemali byť v našej lige, naozaj ste si mysleli? že idete do Košíc vyhrať". Urážanie bolo ďalej na chodbe, kde mojim hráčom povedal, že sú pikošky a ryšavky. Nikto nereagoval okrem mňa a ja som len povedal ''Pekne, ďakujem''. Boli tam hráči a ľudia, ktorí to môžu potvrdiť. Druhý polčas bol rovnaký. V jednom momente domáci tréner povedal (kričal) na delegáta, že naša lavička by mala byť sankcionovaná, tak to urobili. V 46. minúte sa muž v košieľke, hneď za stolom delegátov, začal hádať s naším hráčom Anurom, ktorý bol na lavičke, nadával mu čurák a vyhrážal sa nám, že nevyjdeme z haly. Keďže som zavolal svoj druhý time out v 57. minúte, spýtal som sa delegáta, či mám dať time out 2 alebo 3 (keďže delegát si zvyčajne vezme jeden z nich v 56. minúte a nebol som si istý, ktorý mám dať na stôl). Dostal som odpoveď, akoby som bol nejaký pes alebo cigán- Ešte raz sa mi prihovorte a vyradím vás z hry. Toto správanie pokračovalo až do konca zápasu, boli sme bití bez sankcií a správali sa k nám ako k nižšej triede.
 Ale to, čo sa stalo z pohľadu organizácie a federácie SZH, bolo trestné. Pracujem každý deň, analyzujem, títo chlapci trénujú 8-krát týždenne. Na tréningu o 7:00 sme mali 12 hráčov, čo nebolo povinné. Takáto energia na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je play off, je v každom ohľade. Vidieť ľudí, ktorí im to chcú vziať, je pre mňa neznesiteľné. Musím stáť za týmto tímom, ale tiež potrebujem, aby každý z nás urobil všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili takýmto veciam. Viem, že sme v očiach všetkých len "malý klub", ale tiež cítim, že sa cítia ohrození, pretože sa stávame oveľa väčšími ako oni teraz. Chcem, aby sa naša pozícia v play-off rozhodla na ihrisku férovo. Zámerne som nechcel dávať žiadne z týchto vecí online, ale potrebujem od vás, ktorí ste tu dlhšie, aby ste mi povedali, ako tu môžete bojovať proti takýmto veciam. Nespal som dva dni a rozmýšľal som, či ničenie si môjho zdravia stojí za vec, ktorú chceme dosiahnuť. Som športovec a žijem pre tento šport. Moji hráči vyviazli z Košíc "nažive", čo je veľký výsledok, ale toto nie je dedinská liga, ktorú som hral. Takéto veci by sa v extraligovom zápase nikdy nemali stávať. Som vďačný, že som prišiel do tohto klubu, pretože keby som prišiel do ktoréhokoľvek iného na Slovensku, asi by som tam nikdy nezostal. Odvádzame skvelú prácu, ale federácia to doteraz nevidela, rozhodli sa, že nie sme v ich najlepšom záujme. Neviem, aké je riešenie, ale prosím vás, aby ste mi pomohli, aby všetko, čo robíme, čo robia naši hráči, čo robia naši fanúšikovia, nebolo zničené od ľudí, ktorí nerobili telocvik ani na základnej škole. Nech sa rozhodne na ihrisku, či máme kvalitu na play off. Ďakujem veľmi pekne za všetko, čo spolu robíte, len som cítil povinnosť podať vám takúto správu.

s pozdravom Bojan Cirič

Je to otvorený list spred 2-3-4 rokov a dostal som ho teraz pred týždňom do e-mailu . No budem musieť porozmýšľať ako pánovi trénerovi odpovedať a či vôbec. Neviem či tá časť o košickom trénerovi je o mne alebo o Patrikovi Hruščákovi, Petrovi Tumidalskom alebo dokonca o Marošovi Vikartovskom. Budem sa snažiť (keď je to o mne) byť zhovievavý, aby pán tréner nemal bezsenné noci ! 

Môj trénerský slovník je hrozný! Už dlhé roky a niesom nato hrdý. Snaha by bola, ale adrenalín a nervozita sú silnejší. Klasicke ko-pi-ku. No je mi ľúto. Je čas už po 800x skončiť.

Neviem ktorý zápas má pán najusilovnejší a zanalyzovaný na mysli, ale čo si pamätám jediný konflikt so Záhorákmi ja osobne som mal s Róbertom Balážom po tom, keď som ich lavičke vykričal aby prestali plakať. Bolo to po tom čo pán tréner zbláznil lavičku tak, že už protestovali aj proti pískaniu výpravcu na košickej stanici. Stále a v kuse. Že tam nejáká kurva z mojej strany bola to určite pripúšťam. Tie ostatné výrazy ako dedina, čurák, sedliaci a ešte krajšie pikošky a ryšavky? Pikošky, ryšavky ...

" Jednak nevím co to je a jednak mně to uráží !" Veľa klamstiev a poloprávd pána športovca !

Ale keď tam bolo niečo cez rámec, ospravedlňujem sa!

Pán dokonalý sa dotkol jednej mne veľmi citlivej témy! "Z Košíc nie som sklamaný, za tie dva roky som videl ich úroveň správania a pochopil". 

No pán tréner ! Neviem odkiaľ ste a ani ma to nezaujíma! Otvoriť si ústa proti Košiciam s 52 ročnou históriou a kopou úspechov, výchovou veľkého množstva trénerov a reprezentantov len preto, že vydíte všade chybu len nie u seba, že nieste schopný sa dostať so svojim veľmi dobrým mužstvom na vyššiu hádzanársku a výsledkovú kvalitu aj pri 8 tréningoch týždenne a "neúnavnej práci a anylýze" je povedzme slušne, arogantné ! Keď je jediným vašim úspechom, že vaši zverenci vyviazli živý z Košíc a to, že ste osočili všetky kluby na Slovensku, že by ste v žiadnom neostali (žiadny iní klub by nemal takú božiu trpezlivosť s trénerom, ktorý len rozpráva aby si zachránil svoju riť a nieje za ním nič...) tak toho veľa vo svojom športovom životopise veľa nemáte.

Keby dostával pán tréner takú sódu od rozhodovateľov akú zažívame u nás tento rok (samozrejme kvôli neprekonateľnej náklonnosti Kráľa Uhu a mňa ), tak by určite napísal do Štrásburgu!

Je veľa na malackej hádzanej čo si vážim. Stachovičovci, Rybárovci, Grichovci, Valachovičovci, P.Dávid, samozrejme aj po tom všetkom aj Balážovci ...nová hala, plno detí. Tohoto chlapca si vážiť nebudem. Chýba mu pokora! 

Už sa mi nechce v tom hrabať. V tom liste (či je aktuálny alebo spred 100 rokov) je toho viac ! Ale je to to čo sa tu presne deje. Každý sa ku všetkému vyjadruje, všetci všetko vedia lepšie ako tí druhí, zakomplexovaná skupina bez zábran a detskej izby si robí čo chce (však p.Majstrík, Gonci pred pozorným okom otca všetkých pravidiel), samozrejme česť výnimkám. Všetci sú tréneri a tí druhí niesú, všetci pracujú a anylyzujú, tí druhý nie, všetci sú vypatlanci, ale vypatlanci čo o tom píšu nie...

Stačí. 

Aj cez toto všetko Vám všetkým, priateľom aj nepriateľom prajem pekné Vianoce a veľa zdravia (hlavne pri našej milovanej hádzanej duševného) a zase o niečo lepší a optimistickejší Nový rok 2026!.